Diokleciánov
palác
v Splite

































Peristyl

Na konci stĺporadia vľavo je čierna sfinga.
Dioklecián bol obdivovateľom Egypta a priviezol si odtiaľ nielen túto sfingu, ale aj mnoho iných artefaktov









Detail sfingy na peristyle.
Splitčania ju označujú Gorgona







Zlatá brána
Najväčšia zo štyroch  vstupných brán Diokleciánovho paláca
(severná)





Strieborná brána
(východná)






Bronzová brána
(južná)
Bola najmenšia a používala sa ako prístup k lodiam na mori





Železná brána
(západná)
výrazne prekrytá neskoršou zástavbou





PivPivnice
Diokleciánovho paláca.
Vstupuje sa do nich cez Bronzovú bránu na juhu alebo z Peristilu na severe.
Schody na fotografii vedú do Peristylu.
Pivnice boli takto sprístupnené až nedávno kvôli turistom.
nice






















Akvadukt
vedúci od hôr nad Solinom (Salona)
do Diokleciánovho paláca.
Zdanlivo dobrý stav akvaduktu zaistili jeho opakované výrazné rekonštrukcie.

Pre viac informácií o tejto technickej pamiatke kliknite na fotografiu





Celkový pohľad na 3D model Diokleciánovho paláca z východu (more by bolo na ľavej strane)
Červenými kruhovými strechami sú zvýraznené chrámy Sibyly (Cybele) a Venuše. Na tom istom nádvorí je Eskulapov (dnes označovaný ako Jupiterov) chrám.
Na protiľahlom nádvorí je osemhranný Jupiterov chrám (dnes chrám sv.Duje)






Eskulapov (Jupiterov) chrám

Chrám sa dnes spravidla označuje nesprávne ako Jupiterov. V skutočnosti bol zasvätený Eskulapovi (Aeskulap, Asklepios). Jupiterov chrám je dnešný chrám sv.Duje alebo inak tiež Diokleciánovo mauzóleum

Dnes už neexistuje portico (stĺporadie a ním nesená časť strechy) ani strecha nad svätyňou. Schodisko a jeho bočné časti sú tiež viacmenej zničené a sú prezentované len v nepresných náznakoch.






Eskulapov (Jupiterov) chrám)



Vľavo skutočný stav pamiatky v septembri 2021  - vpravo vizualizácia pravdepodobného vzhľadu v časoch Diokleciána.
Chrám je tesne obstavaný novodobou zástavbou a preto je možné ho fotografovať len zblízka širokouhlými objektívmi. Aby vizualizácia korešpondovala s fotografiou, bolo nutné použiť extrémnu perspektívu, zodpovedajúcu širokouhlému objektívu.






Eskulapov (Jupiterov) chrám (vľavo)  bol
umiestnený v
sakrálnom sektore západne od peristylu spolu s kruhovými chrámami Venuše a Sibyly. Podľa niektorých zdrojov bolo jadro Venušinho chrámu šesťhranné.

Venušin ani Sibylin chrám už neexistujú. Jedinou pamiatkou je kruh na podlahe reštaurácie Luxor, ktorý vyznačuje miesto, kde boli nájdené zvyšky základov Venušinho chrámu.
Stavby okolo chrámov sú zobrazené len zjednodušene. Medzi chrámami v pozadí vidieť stĺporadie peristylu, nad ním je Strieborná brána a osemhranný Jupiterov chrám (Diokleciánovo Mauzóleum)



#DiocletianPalace #JupiterTemple #VenusTemple #SibylleTemple #AeskulapTemple #CybeleTemple                                                             



DETAILY


Socha Venuše

Nie je isté, či pochádza z Venušinho chrámu. Jej fragment (spodná časť) bol nájdený v okolí Diokleciánovho paláca. Súsošie bolo digitálne zrekonštruované do zobrazenej formy podľa existujúcich podobných sôch z rovnakého obdobia.



Strop Eskulapovho (Jupiterovho) chrámu

Zobrazený je skutočný stav veľmi pekne zachovalej pamiatky


     
     Fotografia fragmentu sochy (c) Tonći Seser                                              (c) Carole Raddato licensed under Attribution-ShareAlike 2.0 Generic (CC BY-SA 2.0)



Amfiteáter v Soline
V rímskej dobe sa Solin nazýval Salona a bol hlavným mestom provincie Dalmácia.
Dnes je mestskou časťou Splitu.






Amfiteáter v Soline bol postavený za vlády cisára Marka Aurélia (r. 161-168 n.l.) z peňazí bohatého darcu.

Dioklecián dal v ňom vybudovať lóže (severnú a južnú) ako aj zastrešenie vrchného poschodia.

Rozmery amfiteátra boli 126x102 metrov, vlastná aréna mala 67x43 metrov.

Do fotografie skutočného stavu pamiatky zo septembra 2021 je vložený počítavý 3D model amfiteátra vytvorený autorom tejto stránky.







+++++