Rímska
stanica
Stupava

Vizualizácia bola realizovaná podľa pôdorysného výkresu z vykopávok prof.Ondroucha v rokoch 1940-1941.
Pôdorys je preto pomerne presný. Výška stavieb, konštrukcia striech a umiestnenie okien sú už len "umelcovou predstavou" ako mohla stanica vyzerať.
Navyše - lokalita bola viackrát prestavaná.
Zobrazené je najrozvinutejšie štádium zástavby.


Účel budov:

Vľavo: Veliteľov dom
Hore: ubytovňa posádky
Vpravo: Zásobník a čistiareň vody
(Castellum aquae)
Dole: kúpele
















Poloha Rímskej stanice v aktuálnom pohľade Google Earth na Stupavu a Malé Karpaty.
Stanica ležala na nízkom pahorku na križovatke Jantárovej cesty a horského prechodu popod Dračí hrádok do oblasti dnešného Svätého Jura, vtedy v tzv. barbariku.





Pôdorys
a
 GPS súradnice

(sever je v smere hore)





Prezentácia okien
rímskej stanice
v Archeologickom múzeu
v Bratislave:

NAJSTARŠIE OKNÁ ZACHOVANÉ NA SLOVENSKU
Stena s okennými otvormi bola objavená počas archeologického výskumu v Stupave v stavebnom komplexe z doby rímskej. Je to najstarší zachovaný doklad existencie okna na našom území a jedno z najstarších svedectiev tohto architektonického prvku v Rimanmi neobsadenej Európe. Stena sa zachovala vďaka tomu, že počas zemetrasenia koncom 4. storočia, ktoré je zaznamenané aj v antických písomných prameňoch, sa „sklopila“ a bola prekrytá vrstvou zeminy.

Text z informačnej tabuľky v múzeu
(c) Archeologické
múzeum
Bratislava






LUXUS A KRÁSA

Zlatá minca (aureus)
cisára Vespasiana
z roku 69 n.l.
Priemer 18mm

Keramika
Nádoba z červenej hliny
Výška cca 30cm
Počítačová rekonštrukcia

Interiérová výzdoba
Úlomky maľovaných omietok





RÍMSKE KÚRENIE

Princíp kúrenia aké bolo využívané aj v Stupave (voľne podľa podkladov prof. Ondroucha)

   1 - obvodové murivo
   2- smer prúdenia teplého
       vzduchu (spalín) z
       kúreniska

   3 - duté tehly
   4 - podlahový panel
   5 - stĺpiky z rím. tehál
   6- základová doska
   7- kúrenisko
   8- podlahová mazanina
  9 - maľovaná omietka
 10- základy
 11- pôvodný terén

Kúrenisko (praefurnium) bolo umiestnené v malej prístavbe zvonku budovy a zapustené do zeme tak, aby horúce spaliny cez otvor v obvodovom múre stúpali do priestoru pod podlahou a odtiaľ kanálikmi v dutých tehlách na stenách hore na strechu






Komplexný revízny výskum stavebného areálu z doby rímskej v Stupave na polohe Kopec prebiehal nepretržite od roku 1987 až do roku 2004.
(Staník - Turčan 2000, 22-26; Turčan 2004)

Na snímke je stav areálu z roku 2004 - zrejme krátko po ukončení výskumu. Odvtedy chátranie pamiatky pokračuje.





Stav areálu rímskej stanice v auguste 2019. Pohľad približne zo stredu stanice smerom na východ.





Stručné informácie o Rímskej stanici v Stupave prevzaté z článku Eleny Minarovičovej v časopise Záhorie, Ročník V. Číslo 6

Záhorie Ročník V. Číslo 6
Nálezy mincí z rímskej vojenskej stanice v Stupave
Elena Minarovičová

Za doby rímskej v 1. až 4. storočí n.l. považovali Rimania barbarské kraje na ľavom brehu Dunaja za oblasť svojich záujmov a uplatňovali tam svoj vplyv. Na účinné zabezpečenie hraníc bolo treba vybudovať oporné body na barbarskej strane Dunaja a priamu kontrolu strategického predpolia i do hĺbky vnútrozemia. Vlastnými opornými bodmi v Zadunajsku boli vojenské opevnené tábory a stanice rôzneho rozsahu, ktoré boli časťou tzv. stredodunajského limitu. Medzi ne patrí vojenská stanica vybudovaná Rimanmi na prelome 1. a 2. storočia n.l. západne od Bratislavy, na okraji pomoravskej nížiny, pri Stupave.
O existencii stanice, opierajúc sa o množstvo drobných rímskych nálezov, sa už v 18. storočí zmieňuje vo svojej Notitii Hungariae Matej Bel. V druhej polovici 19. storočia tu robil príležitostný výskum archivár W. Honz a koncom 19. storočia podnikol výkop I. Gond a zber materiálu aj N. Sándorfi.
Odborný archeologický výskum na tejto lokalite robili v roku 1925 A. Gnirs, v rokoch 1940-1941 prof. V. Ondrouch a od roku 1974 tu prebiehal revízny výskum Archeologického ústavu SAV v Nitre pod vedením PhDr. L Kraskovskej, PhDr. J. Hečkovej a PhDr. V. Bujnu. Od roku 1986 pokračuje až dosiaľ výskum v Stupave pod vedením Pamiatkového ústavu v zastúpení Ing.arch. I. Staníka a Archeologického múzea SNM v Bratislave pod vedením PhDr. V. Turčana. (medzičasom bol výskum ukončený - pozn. autora webu)
Rímsku stanicu v Stupave ohraničuje štvorcový kamenný múr o rozmeroch 69,55 X 65,40 X 73,30 X 64,85 m. V severnej časti stála veliteľská budova s ústredným nádvorím. Mala viaceré miestnosti s vykurovanou dlážkou a múrmi. Starostlivo omietnuté steny budovy boli členené farbami na dekoratívne polia. V juhozápadnom nároží sa pripájali kúpele s niekoľkými miestnosťami - studené a teplé kúpele a tepidarium. Za južným obvodovým múrom stála stavba o rozmeroch 11 x 13 m so zachovanou dlážkou. Azda sa používala ako sýpka na obilie. Stanica mala aj vlastný vodovod.
Pri prenikaní mincí do barbarského vnútrozemia zohrali významnú úlohu aj obyvatelia rímskych vojenských staníc. Dôkazom toho sú rímske mince, ktoré sa našli v areáli každého dosiaľ preskúmaného vojenského tábora alebo stanice na Slovensku.
Archeologické výskumy na vojenskej stanici v Stupave priniesli veľa nálezov dokumentujúcich život a dianie jej obyvateľov a medzi nimi tiež menší počet rímskych mincí. Z archeologických nálezov možno spomenúť fragmenty tegúl, črepy keramiky, prasleny, fragmenty skla a pod.

Vyššie spomínaný revízny výskum v rokoch 1974-1979 potvrdil datovanie vzniku rímskej stanice v Stupave do prelomu 1. a 2. storočia. Nálezovú situáciu komplikuje germánske osídlenie na okolí i priamo v jej areáli. Podľa názoru bádateľov mala stanica vojenský alebo vojensko-obchodný či politicko-hospodársky charakter a slúžila ako významný oporný bod v dolnom Pomoraví na trase Jantárovej cesty. Z výskumu v rokoch 1974-1979 pochádza 48 rímskych strieborných a bronzových mincí. Do obdobia existencie stavby sa radia iba razby cisára Hadriána (117-138) a Antonina Pia (138-161). Najmladšie razby pochádzajú z 3. a 4. storočia.
Medzi numizmatickými nálezmi sa
počas celého výskumu nevyskytla zlatá rímska minca! Zo zlata vôbec bol doteraz objavený, ešte počas výskumu V. Ondroucha, iba malý zlatý prívesok do ucha, ktorý sa našiel v priestoroch kúpeľov. Až desiata výskumná sezóna v roku 1995 pod vedením vyššie spomínaných bádateľov V. Turčana a I. Staníka bola mimoriadne úspešná. Vzácnym a výnimočným objavom bola zlatá rímska minca! V átriu veliteľskej budovy v prehádzanej vrstve zeminy premiešanej s rozpadnutou maltovinou a úlomkami tegúl sa našla rímska minca - aureus - cisára Vespasiána (69-79) z dynastie Fláviovcov. Minca je datovaná do r. 69 n.l. a je razená v mincovni v Ríme. Na averze mince je ovenčená hlava panovníka vpravo. Okolo je opis IMP CAESAR VESPASIANVS AVG. Na reverze je stojaca Aequitas vľavo, drží váhy a priečne dlhý prút. Okolo je opis COS ITER TR POT. Hmotnosť mince je 6,28 g, priemer 18 mm. Literatúra: BMC II, 16, PI.1. 6. Cohen tento typ neuvádza. 
Vzhľadom na vzácnosť nálezu pripomeňme si niekoľkými riadkami panovníka, ktorý mincu vydal. Vespasiánus patril medzi najlepších cisárov, akých Rím poznal vo svojich dejinách. Začal panovať ako šesťdesiatročný. Netajil sa svojím jednoduchým pôvodom, naopak, bol naň hrdý. Zaslúžil sa o rozkvet kultúry, vzdelanosti a staviteľstva v Ríme. Rozostaval v Ríme známe Koloseum, ktoré dostaval až jeho syn Titus. Počas svojej vlády zakladal pozdĺž Jantárovej cesty viaceré kolónie a municípiá, napr. Scarbantia (dnes Šoproň). Vespasiánus zomrel ako sedemdesiatročný prirodzenou smrťou, čo bolo v tej dobe neobvyklé. Desať rokov Vespasiánovej vlády znamenalo pre Rím oddych a kľud. Poznáme okolo šesťsto typov jeho mincí s rozličnými opismi, tématikou a portrétnymi variantami. Mincové portréty zobrazujú Vespasiána s dobromyselnou tvárou, silnou a krátkou šijou a orlím nosom.
Okrem vyššie opísanej zlatej mince cisára Vespasiána sa za posledné obdobie archeologického výskumu našli na rímskej vojenskej stanici v Stupave ešte tri rímske bronzové razby. V roku 1992 to bol follis Constantia II. (323- 361). V roku 1995 follis Constantina I. (306-337) a jeden kus bližšie neidentifikovateľný malý bronz.
Pokiaľ ide o aureus Vespasiána z 1. storočia na rímskej vojenskej stanici v Stupave, ide o nález výnimočný. Jeho vypovedacia schopnosť je zatiaľ do istej miery obmedzená, vzhľadom na vzácnosť a ojedinelosť nálezu. Každá zlatá minca predstavuje oveľa vyššiu hodnotu ako komplex strieborných alebo bronzových mincí. Aureus však nepochybne prispieva k datovaniu rímskej stanice v Stupave. Peňažná funkcia rímskych mincí bola oveľa dlhšia, navyše, ak sa jednalo o razbu z drahého kovu!
Na základe doterajších mincových nálezov možno predpokladať, že i keď Rimania počas markomanských vojen stavbu opustili, nezanikla, ale naďalej v nej zotrvali Germáni. Otázka trvania a zániku stanice v Stupave nie je zatiaľ definitívne doriešená. Nie je vylúčené, že si stanica udržala význam i v neskoršom období a slúžila diaľkovému obchodu, prípadne ako trhovisko. Budúci výskum azda prinesie novšie poznatky, ktoré prispejú k riešeniu týchto otázok i otázky prísunu a intenzity obehu rímskych mincí - i zlatých - v prostredí vojenských staníc.




+++++