
|
|
|
|
Pálffyho
palác na Zámockej ulici v
Bratislave
|
Významná pamiatka, ktorá upadla do
zabudnutia a v 20.storočí bola prakticky komplet
zbúraná a nahradená novostavbami. To bol aj dôvod,
ktorý viedol k vytvoreniu jej 3D rekonštrukcie ako
spomienky na zašlú slávu.
|
|

|
|
|
|
Poloha paláca a jeho
záhrad v rámci Bratislavy. Rozloha záhrad a ich
architektúra sa relatívne často menili. V nich
sa nachádza aj známa Pálffyovská lipa obstavaná
drevenou konštrukciou s altánkom navrchu. Vo
vlastníctve Pálffyovcov bola len niekoľko desaťročí,
ale práve vtedy vznikli známe medirytiny, ktoré ju
preslávili. Zvyšky tejto lipy existujú dodnes na
Palisádach neďaleko Kozej brány.
|
|

Budovy
vyznačené len tieňovo patrili iným vlastníkom, napr.
obdĺžnikový komplex bol Prepoštský majer. Záhrada
pod lipou a priľahlé budovy mali v priebehu času
viacerých vlastníkov (Heindl, Pálffy, Eszterházy,
Jeszenák), dnes je miesto pomenované Slubekova
záhrada a slúži ako detské ihrisko.
|
|
|
|
Medirytina z
roku 1735, ktorá zachytáva slávnu lipu s altánkom
navrchu (13) a Pálffyho palác v pozadí (14).
Vľavo dole je Kozia brána.
|
|

|
|
|
|
Pohľad na 3D model
(lipu a palác) približne z rovnakého smeru. Kozia
brána je vľavo dole.
|
|

|
|
|
|
Hlavná brána do
areálu so strážnym domčekom. Tento vstup bol zo
Zámockej ulice a existuje jeho dobová fotografia.
Zaujímavosťou je, že domy na druhej strane ulice sú
umiestnené ďalej, aby ponechali dostatok priestoru pre
otáčanie povozov pri vjazde do brány.
Dnes na mieste brány začína Škarniclova ulica. Doľava
pokračuje Zámocká ulica.
|
|

|
|
|
|
Fotografia koča
cisára Františka Jozefa v bráne Pálffyho paláca dňa
1.6.1909
|
|

|
|
|
|
Prízemné a pivničné
priestory záhradného krídla Pálffyho paláca (dnes
Galéria Statua)
Vpravo obraz Pavla IV. Pálffyho ako uhorského palatína
s Rádom Zlatého rúna na hrudi.
Vľavo busta jeho otca grófa Mikuláša II. Pálffyho z
Erdődu
Originál busty je v pamätníku hrdinov monarchie v
Heldenbergu
GPS 48.495133, 15.941220
Pozn. aut.:
ide len o virtuálnu expozíciu vytvorenú pre túto
stránku
|
|

|
|
|
|
|
|
Gróf Pavol IV. Pálffy z
Erdődu
* 19.januára 1592 na hrade Červený
Kameň
† 6.novembra 1653 vo svojom paláci na
Zámockej ulici v Bratislave, pochovaný bol v dóme
sv.Martina
V roku 1634 bol povýšený do grófskeho
stavu, od roku 1640 bol dedičným kapitánom
Bratislavského hradu a županom Bratislavskej stolice, od
roku 1649 uhorským palatínom a miestodržiteľom
(zástupcom kráľa).
Komplex Pálffyho paláca a záhrad
vznikol v rokoch 1646 až 1653 na
mieste starých vinohradov, v priestore medzi dnešnými
ulicami Zámockou, Svoradovou a Palisádami. V tomto
období bol gróf Pavol IV. Pálffy predsedom Uhorskej
kráľovskej komory. Riadil aj obnovu hradného paláca
v Prešporku (Bratislave) a práve pri tejto
príležitosti sa gróf rozhodol, že kým sa bude stavať
na hrade, nechá si pod ním vybudovať aj vlastnú
rezidenciu. Palác bol na
svoje časy mimoriadne prepychovým šľachtickým
sídlom. O výstavbu rezidencie sa starali kráľovský
staviteľ Giovanni Albertallo a Giovanni Battista
Carlone. Palác mal tri obostavané nádvoria, jedno z
nich bolo otvorené a slúžilo na hospodárske účely.
Súčasťou dlhého záhradného krídla bol schodiskový
pavilón. Paralelne s novou, Zámockou ulicou, stál a
do súčasnosti sa zachoval dlhší a užší trakt,
záhradné krídlo s grottami. Pred palácom bola
prepychová záhrada s fontánami a sady. V záhrade
bola okrem iného aj viacúčelová prízemná budova,
ktorá v priebehu času plnila rôzne účely: zimná
jazdiareň, divadelná alebo tanečná sála.
Pred smrťou Pavol Pálffy palác odkázal uhorskému
snemu. Preto na pozemkoch záhrad vyrástli mnohé
verejnoprospešné budovy a z vlastného paláca sa
stali vojenské kasárne. Neskôr sa zmenil účel
komplexu kasární na sirotinec sv.Alžbety. Jeho
slávnostného otvorenia dňa 1.6.1909 sa zúčastnil aj
cisár František. V r.1922 vedenie sirotinca
odstúpilo časť budov katolíckej cirkvi, ktorá tam
zriadila vysokoškolský internát. Stavby však boli
natoľko schátrané, že po počiatočných pokusoch o
rekonštruciu nakoniec došlo k ich úplnemu zbúraniu a
nahradeniu novostavbami postupne až do r.1939.
Internát bol zasvätený sv.Svoradovi a jeho meno
nesie dodnes.
Viacúčelová budova v
záhrade zanikla pri výstavbe Štátneho reálneho
gymnázia v r.1895. Budova gymnázia bola neskôr
sídlom Slovenského rozhlasu, dnes patrí Vysokej
škole múzických umení.
|
|
|

|