Pálffyho palác na Zámockej ulici v Bratislave









Významná pamiatka, ktorá upadla do zabudnutia a v 20.storočí bola prakticky komplet zbúraná a nahradená novostavbami. To bol aj dôvod, ktorý viedol k vytvoreniu jej 3D rekonštrukcie ako spomienky na zašlú slávu.







Poloha paláca a jeho záhrad v rámci Bratislavy. Rozloha záhrad a ich architektúra sa relatívne často menili.  V nich sa nachádza aj známa Pálffyovská lipa obstavaná drevenou konštrukciou s altánkom navrchu. Vo vlastníctve Pálffyovcov bola len niekoľko desaťročí, ale práve vtedy vznikli známe medirytiny, ktoré ju preslávili. Zvyšky tejto lipy existujú dodnes na Palisádach neďaleko Kozej brány.




Budovy vyznačené len tieňovo patrili iným vlastníkom, napr. obdĺžnikový komplex bol Prepoštský majer. Záhrada pod lipou a priľahlé budovy mali v priebehu času viacerých vlastníkov (Heindl, Pálffy, Eszterházy, Jeszenák), dnes je miesto pomenované Slubekova záhrada a slúži ako detské ihrisko.



Medirytina z roku 1735, ktorá zachytáva slávnu lipu s altánkom navrchu (13) a Pálffyho palác v pozadí (14).
Vľavo dole je Kozia brána.




Pohľad na 3D model (lipu a palác) približne z rovnakého smeru. Kozia brána je vľavo dole.




Hlavná brána do areálu so strážnym domčekom. Tento vstup bol zo Zámockej ulice a existuje jeho dobová fotografia.
Zaujímavosťou je, že domy na druhej strane ulice sú umiestnené ďalej, aby ponechali dostatok priestoru pre otáčanie povozov pri vjazde do brány.

Dnes na mieste brány začína Škarniclova ulica. Doľava pokračuje Zámocká ulica.




Fotografia koča cisára Františka Jozefa v bráne Pálffyho paláca dňa 1.6.1909




Prízemné a pivničné priestory záhradného krídla Pálffyho paláca (dnes Galéria Statua)

Vpravo obraz Pavla IV. Pálffyho ako uhorského palatína s Rádom Zlatého rúna na hrudi.

Vľavo busta jeho otca grófa Mikuláša II. Pálffyho z Erdődu
Originál busty je v pamätníku hrdinov monarchie v Heldenbergu
GPS 48.495133, 15.941220

Pozn. aut.:
ide len o virtuálnu expozíciu vytvorenú pre túto stránku






Gróf Pavol IV. Pálffy z Erdődu

*  19.januára 1592 na hrade Červený Kameň
†   6.novembra 1653 vo svojom paláci na Zámockej ulici v Bratislave, pochovaný bol v dóme sv.Martina
V roku 1634 bol povýšený do grófskeho stavu, od roku 1640 bol dedičným kapitánom Bratislavského hradu a županom Bratislavskej stolice, od roku 1649 uhorským palatínom a miestodržiteľom (zástupcom kráľa).



Komplex Pálffyho paláca a záhrad
vznikol v rokoch 1646 až 1653 na mieste starých vinohradov, v priestore medzi dnešnými ulicami Zámockou, Svoradovou a Palisádami. V tomto období bol gróf Pavol IV. Pálffy predsedom Uhorskej kráľovskej komory. Riadil aj obnovu hradného paláca v Prešporku (Bratislave) a práve pri tejto príležitosti sa gróf rozhodol, že kým sa bude stavať na hrade, nechá si pod ním vybudovať aj vlastnú rezidenciu. Palác bol na svoje časy mimoriadne prepychovým šľachtickým sídlom. O výstavbu rezidencie sa starali kráľovský staviteľ Giovanni Albertallo a Giovanni Battista Carlone. Palác mal tri obostavané nádvoria, jedno z nich bolo otvorené a slúžilo na hospodárske účely. Súčasťou dlhého záhradného krídla bol schodiskový pavilón. Paralelne s novou, Zámockou ulicou, stál a do súčasnosti sa zachoval dlhší a užší trakt, záhradné krídlo s grottami. Pred palácom bola prepychová záhrada s fontánami a sady. V záhrade bola okrem iného aj viacúčelová prízemná budova, ktorá v priebehu času plnila rôzne účely: zimná jazdiareň, divadelná alebo tanečná sála.

Pred smrťou Pavol Pálffy palác odkázal uhorskému snemu. Preto na pozemkoch záhrad vyrástli mnohé verejnoprospešné budovy a z vlastného paláca sa stali vojenské kasárne. Neskôr sa zmenil účel komplexu kasární na sirotinec sv.Alžbety. Jeho slávnostného otvorenia dňa 1.6.1909 sa zúčastnil aj cisár František. V r.1922 vedenie sirotinca odstúpilo časť budov katolíckej cirkvi, ktorá tam zriadila vysokoškolský internát. Stavby však boli natoľko schátrané, že po počiatočných pokusoch o rekonštruciu nakoniec došlo k ich úplnemu zbúraniu a nahradeniu novostavbami postupne až do r.1939. Internát bol zasvätený sv.Svoradovi a jeho meno nesie dodnes.
     Viacúčelová budova v záhrade zanikla pri výstavbe Štátneho reálneho gymnázia v r.1895. Budova gymnázia bola neskôr sídlom Slovenského rozhlasu, dnes patrí Vysokej škole múzických umení.
 




+++++