Achetatonské stély

Stély sú základnými a zároveň hraničnými kameňmi novozaloženého mesta Achetaton.

Mesto vzniklo na rozkaz faraóna Achnatona (pôvodne menom Amenhotep IV), ktorý od základu zmenil egyptské náboženstvo a celý panteón vtedajších bohov nahradil jediným - slnečným kotúčom menom Aton. Nové mesto Achetaton (Atonov obzor) malo byť dôstojným miestom pre jeho uctievanie. Aj nové faraónovo meno - Achnaton - vyjadruje odovzdanosť tomuto bohu a znamená "konajúci v prospech Atona".

Stély majú formu reliéfov vytesaných do skalných útesov obkolesujúcich budúce mesto. Vďaka tejto forme zhotovenia zostali ako-tak zachované tisíce rokov až dodnes hoci zakrátko po smrti Achnatona bol Atonov kult zrušený, nastal návrat k pôvodným bohom a pamiatky na Achnatonov náboženský prevrat boli systematicky ničené.

Ako prvé vznikli stély X a M, ktoré ohraničovali mesto zo severu a juhu. Západnou hranicou bola rieka Níl, východnou oblúk skalných útesov. Pretože stéla M bola vytesaná do nekvalitnej skaly, zakrátko vznikla jej náhrada K trochu ďalej smerom na juh. Všetky tri stély obsahujú rovnaký text - tzv. Prvé prehlásenie. V ňom sa popisuje mesto ako novo vzniklé na pôde, ktorá nepatrila predtým nikomu, definujú sa jeho hranice a popisujú sa hlavné stavby, ktoré bude obsahovať.

Zakrátko pribudli stély A, B, F, J, N, P, Q, R, S, U, V, ktoré obsahujú tzv. Druhé prehlásenie a rozširujú hranice posvätného mesta na západ cez celé úrodné údolie Nílu. Tým sa do posvätného územia zahrnuli aj už existujúce mestá, dediny a polia, ktoré mali poskytnúť materiálne zabezpečenie pre život v Achetatone.

Písmenné označenie stél zadefinoval britský archeológ Flinders Petrie tak, že písmená idú podľa abecedy okolo územia mesta proti smeru hodinových ručičiek. V miestach, kde by mohli byť objavené ďalšie stély, vynechával písmená ako rezervu (sú uvedené v zátvorkách šedou farbou). Stéla L fyzicky existuje, nachádza sa medzi stélami K a M, ale je veľmi malá a úplne odlišná od všetkých ostatných stél, preto sa obvykle zo zoznamu vynecháva. Ani na našej mape nie je zobrazená.



















A Pomerne dobre zachovalá stéla, dnes chránená prístreškom z betónu a skla, vybavená prístupovým schodiskom. Obľúbená turistická destinácia.
 >>>
B Umiestnená vo vysokom skalnom brale. Ako tzv. prostredná stéla je súčasťou západnej hranice A - B - F, definovanej v Druhom prehlásení.
 >>>
(C, D, E) rezerva
F Malá stéla, objavená a zdokumentovaná Flindersom Petrie, následne znovu stratená buď pod nánosmi piesku alebo zničená ľudskou činnosťou.
 >>>
(G, H, I) rezerva
J Veľmi poškodená stéla, už pri jej zhotovovaní remeselníci museli do veľkých puklín vkladať náhradné kamene.
 >>>
K Južná stéla s Prvým prehlásením, ktorá nahradila stélu M. >>>
L Malá atypická stéla, ktorá vzhľadom a obsahom nezapadá ani do jednej skupiny, uvádza sa len pre úplnosť.
M Južná stéla s Prvým prehlásením, vytesaná v nekvalitnej skale a veľmi zvetraná.
N Stéla je atypicky orietovaná, nie k Nílu, ale na sever k mestu. Sochy pri nej sú najlepšie zachované.
 >>>
(O) rezerva
P Podľa objaviteľa F. Petrieho bola v r. 1892 v celkom dobrom stave. Zakrátko bola zlodejmi silne poškodená pomocou výbušniny, najmä jej text.
Q V čase objavenia pomerne zachovalá, následne bola zlodejmi prakticky úplne zničená.
 >>>
H Novoobjavená stéla, zvetraná tak, že vidno len jej obrysy. Podľa podstavcov pre sochy sa zaraďuje do druhej skupiny. Označená je nesystémovo, pretože pre danú oblasť neboli voľné rezervné písmená. Zdokumentovaná v r. 2006 profesorkou Helen Fenwick. Odtiaľ pravdepodobne písmeno H.
>>>
R Horná časť bola dobre zachovaná a dnes je jej veľká časť umiestnená v parížskom Louvre. Zvyšok je výrazne poškodený alebo rozkradnutý.
>>>
S Svojho času najkrajšia a najlepšie zachovaná stéla s Druhým prehlásením. Žial, zlodejmi postupne rozkrádaná, dnes už vôbec neexistuje . . .
 >>>
(T) rezerva
U Najväčšia stéla, na dohľad od chrámov Achetatonu a neďaleko cesty ku Kráľovskej hrobke. Vedú k nej schody a je obľúbenou turistickou destináciou.
 >>>
V Je na vysokom skalnom brale medzi Severnými hrobkami.  Ako tzv. prostredná stéla je súčasťou východnej hranice X - V - P. Je úplne zničená.
(W) rezerva
X Severná stéla s Prvým prehlásením. Zdokumentoval ju v r.1908 Norman de Garis Davies. Nachádza sa na skalnom útese vysoko nad Nílom.
 >>>
(Y, Z) rezerva
Pre ďalšie informácie odporúčame navštíviť stránku AmarnaProject 


<<< Späť na mapu